Práve v súvislosti s touto témou sa v poslednom období vedie intenzívna debata v Košiciach. Časť mestských poslancov presadzuje úplný zákaz herní a kasín, iní podporujú prísnu, ale adresnú reguláciu. Do tejto diskusie vstupujú aj spomínané tvrdenia z médií o údajných nedostatkoch pri overovaní hráčov v menších prevádzkach. Oficiálne dáta však ukazujú, že realita je iná.

Overovanie hráčov voči RVO: fakty a realita kontroly

Overovanie hráčov v hazardných prevádzkach patrí medzi základné prvky ochrany zraniteľných osôb. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. je prevádzkovateľ povinný zistiť, či osoba nie je vedená v Registri vylúčených osôb, a ak áno, nesmie jej umožniť vstup ani hru. Táto povinnosť platí pre všetky herne a kasína bez ohľadu na veľkosť alebo umiestnenie prevádzky.

V praxi tento proces znamená, že obsluha si od hráča vyžiada doklad totožnosti a prostredníctvom elektronického systému overí jeho status v RVO. Nejde o formálnu procedúru, ale o jednu z kľúčových činností pri ochrane rizikových skupín. Dáta z kontrol hovoria jasne – v roku 2024 vykonal Úrad pre reguláciu hazardných hier na celom Slovensku 3 416 dozorov výhradne v kamenných herniach a kasínach. Kontroly sa zameriavali aj na overovanie hráčov voči RVO a až v 99,39 % prípadov nebolo zistené žiadne porušenie.

Ak sa pozrieme konkrétne na Košický kraj, len za rok 2024 tu bolo vykonaných 2 032 kontrol vo všetkých typoch miest, kde sa hazardné hry prevádzkujú – teda nielen v herniach a kasínach, ale aj v stávkových kanceláriách, pri prevádzkovaní lotérií, binga a iných hazardných hier. Z tohto počtu prebehlo až 698 kontrol priamo v meste Košice, čo dokazuje, že ani mestské a regionálne prevádzky nezostávajú mimo dohľadu. Tieto údaje pochádzajúce z oficiálnych štatistických údajov Úradu pre reguláciu hazardných hier potvrdzujú, že systém funguje. Porušenia povinnosti overovať hráčov voči RVO patria medzi najprísnejšie sankcionované a štát ich dôsledne sleduje. Ak dôjde k pochybeniu, nasleduje rýchla a významná sankcia. Tvrdenia, že v menších prevádzkach sa RVO neoveruje dôsledne, nezodpovedajú faktom a skutočnému stavu veci.

Rozumná regulácia cez VZN: efektívna alternatíva k úplnému zákazu

Debata o hazardných hrách sa však netýka iba kontrol – rovnako dôležitá je aj otázka, ako môžu mestá regulovať samotné umiestnenie a prevádzku herní a kasín. Zákon na to dáva jasný rámec. Mestá môžu prijímať všeobecne záväzné nariadenia (VZN), ktorými presne určia, kde a za akých podmienok bude možné tieto prevádzky prevádzkovať.

Pravidlá pritom nezačínajú až na úrovni VZN – už samotný zákon o hazardných hrách presne stanovuje, v akých typoch budov môžu herne a kasína fungovať. Herňa môže byť len v hoteli, moteli, penzióne, budove pre obchod a služby, budove pre kultúru a verejnú zábavu, alebo v bytovom dome so súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Kasíno môže byť len v hoteli, moteli, penzióne, budove pre obchod a služby alebo v budove pre kultúru a verejnú zábavu.

A práve tu dostáva samospráva priestor na spresnenie podmienok. VZN môže určiť, že prevádzka herne alebo kasína bude povolená len v niektorých z týchto typov budov, alebo naopak, v určitých typoch budov ju úplne zakáže. Ak sa k tomu pridá aj možnosť stanoviť ochranné pásma 500 metrov od citlivých objektov (školy, zariadenia sociálnych služieb, kultúrne a zdravotnícke inštitúcie) a minimálne odstupy 200 metrov medzi jednotlivými herňami, samospráva dokáže veľmi presne a účinne vymedziť, kde sa hazardné prevádzky na jej území môžu nachádzať a kde nie.

Takáto regulácia dokáže byť v praxi účinná – kombinácia obmedzenia typu budovy a vzdialenostných limitov dokáže významne znížiť počet dostupných lokalít pre hazardné prevádzky bez toho, aby bolo nutné zavádzať plošný zákaz. Napriek tomu sa mnohé mestá rozhodujú pre plošný zákaz ako najprísnejšiu formu regulácie namiesto toho, aby využili tieto cielené a flexibilnejšie nástroje. Plošný zákaz síce znie jednoducho, no v praxi neodlišuje medzi problémovými a menej rizikovými lokalitami, nereaguje na špecifiká územia a často vedie k presunu hazardu do nelegálnej sféry, kde je kontrola zo strany štátu oveľa zložitejšia.

Úplný zákaz hazardu má pritom zásadné riziko – vzniká priestor pre nelegálne alternatívy, na ktoré nemá mesto ani štát dosah. Štatistiky ÚRHH potvrdzujú, že v mestách, ktoré hazard na svojom území plošne zakázali, sa začali objavovať nelegálne prevádzky, pričom tie často cielia práve na zraniteľné skupiny obyvateľov. Nelegálne herne nepodliehajú technickým požiadavkám, neoverujú identitu hráčov, nepracujú s registrom vylúčených osôb a neplatia dane. Spotrebiteľ nemá žiadne práva a dohľad je nulový. Rozumná regulácia cez VZN naopak umožňuje mestám zachovať kontrolu nad umiestnením prevádzok, chrániť citlivé miesta a znižovať koncentráciu hazardu tam, kde by mohol predstavovať problém – a to bez toho, aby hazard zmizol z dohľadu a presunul sa do nelegálneho prostredia.

Kombinácia dôsledného štátneho dohľadu nad dodržiavaním povinností vrátane overovania hráčov voči RVO a adresnej samosprávnej regulácie prostredníctvom VZN predstavuje najefektívnejší model riadenia hazardu na Slovensku. Fakty ukazujú, že kontroly RVO prebiehajú vo veľkom rozsahu a s vysokou mierou dodržiavania zákona, mestá majú k dispozícii účinné nástroje na reguláciu hazardu a plošné zákazy prinášajú riziko presunu hazardu do nelegálneho prostredia. Rozhodnutia o regulácii by sa mali opierať o overené údaje a dlhodobo funkčné mechanizmy, nie o domnienky či emócie. Overené fakty ukazujú, že na Slovensku je možné hazard regulovať odborne, adresne a účinne.