Z porovnania GGR na obyvateľa vyplýva, že Slovensko sa v žiadnom prípade nevymyká európskemu štandardu. Úroveň výťažku z hazardu pripadajúceho na jedného obyvateľa je u nás plne porovnateľná s krajinami ako Česko, Švédsko či Dánsko, ktoré sú dlhodobo považované za vyspelé trhy s dôrazom na zodpovednú reguláciu.

Naopak, niektoré krajiny ako Taliansko či Spojené kráľovstvo vykazujú výrazne vyššie hodnoty – čo je najmä dôsledkom rozsiahlej ponuky a popularity online hazardných hier a špecifickej štruktúry ich trhov.

Zároveň je dôležité zdôrazniť, že vyššia miera účasti na hazardných hrách ako formy voľnočasovej aktivity nie je na európskej úrovni výnimkou – ide o bežný jav, čo jasne ilustrujú aj údaje v grafe. Tieto čísla potvrdzujú, že využívanie voľných finančných prostriedkov na hazard ako formu zábavy je rozšírené naprieč viacerými krajinami EÚ a reflektuje nielen kultúrne, ale aj technologické a ekonomické rozdiely. Regulačné rámce v týchto krajinách sú preto navrhované tak, aby s týmto fenoménom počítali – nie ho potláčali, ale aby ho udržiavali pod kontrolou a v zákonných medziach.

Slovenský trh tak v tomto smere nepôsobí výstredne, ani rizikovo – jeho rozsah a dynamika zodpovedajú tomu, čo je v EÚ bežné, pričom GGR na obyvateľa je dobrým orientačným ukazovateľom na rámcové porovnanie, nie hodnotením miery rizikovosti správania hráčov.

Odkiaľ pochádza údaj o 1,9 milióna hráčov a 90 % stratovosti?

V mediálnych článkoch sa uvádza, že hazardné hry malo v roku 2024 hrať 1,9 milióna Slovákov, pričom tento údaj bol zároveň použitý pre prepočet čistej straty na jedného hráča. Takéto číslo však nie je podložené žiadnym známym, verejne dostupným výskumom, ktorý by bol realizovaný za rok 2024. Neexistuje metodika, ktorá by dokázala spoľahlivo a každoročne zisťovať, koľko jednotlivcov sa zúčastnilo na hazardných hrách v celej ich šírke – od lotérií, cez tipovanie, až po kamenné herne a kasína, alebo online kasína.

Medzinárodné porovnávania preto zvyčajne využívajú stabilnejšie ukazovatele, ako je napríklad výťažok z hazardu na obyvateľa – ten je uvedený  v rámci tabuľky vyššie.

V médiách sa zároveň aktuálne objavila informácia, že „stávkovanie prináša Slovákom čistú stratu“ a že „zisk nedosiahne okolo 90 % stávkujúcich“. Nie je však známe, na základe akých dát bola táto informácia vyslovená. Zároveň je v zjavnom rozpore s oficiálnymi údajmi, ktoré zverejňuje Úrad pre reguláciu hazardných hier.

Podľa dát úradu predstavovali v roku 2024 realizované výhry v celom hazardnom priemysle 22,79 miliardy EUR, pričom celkový objem stávok dosiahol 24,24 miliardy EUR. Z toho vyplýva, že hráčom sa vyplatilo späť 93,7 % zo všetkých vsadených prostriedkov.

Ak sa zameriame konkrétne na oblasť kurzových stávok na športové a iné udalosti, na ktoré bolo v niektorých mediálnych výstupoch poukazované, hráčom bolo v roku 2024 vyplatených 2,42 miliardy EUR z celkových 2,73 miliardy EUR stávok, čo predstavuje výhernosť na úrovni 88,6 %.

Tieto údaje jasne ukazujú a potvrdzujú, že prevažná časť vsadených prostriedkov sa hráčom vracia späť vo forme výhier, a teda tvrdenie o „čistej strate“  v rozsahu 90 % je vo svojej generalizovanej podobe nesprávne a nepresné. Ziskovosť jednotlivých hráčov pritom nie je možné objektívne hodnotiť, pretože v súčasnosti neexistujú relevantné dáta ani výskumy, ktoré by umožnili presne vyhodnotiť individuálne hráčske správanie v čase, vrátane frekvencie hrania, výšky vkladov či stratégie hry, a tým aj v končenom dôsledku ziskovosti realizácie hazardných hier.

Preto je nutné považovať tvrdenie, že „zisk nedosiahne 90 % stávkujúcich“, za domnienku nezaloženú na faktoch a ako takú za zavádzajúcu. V regulovanom prostredí hazardu je návratnosť vkladov nastavená systémovo a transparentne – samotná miera výhier hráčov na úrovni približne 85 – 90 % je štandardná aj v ostatných európskych krajinách a nevypovedá nič o tom, koľko jednotlivcov je ziskových či stratových.

Hazard nie je investícia. A porovnávať ich nedáva zmysel.

Niektoré mediálne výstupy aktuálne (obdobne ako tomu bolo minulý rok) porovnávajú sumu prehratú v hazardných hrách s tým, čo by ľudia mohli získať investovaním. Tento prístup je síce dobre mienený – investovanie je dôležité a potrebné – ale ide o metodicky chybný kontrast.

Hazard a investovanie nemajú rovnaký účel, motiváciu ani spoločenskú funkciu. Investovanie je spôsob správy a zhodnocovania kapitálu. Hazardné hry sú voľnočasovou aktivitou, ktorá má charakter zábavy, rekreácie alebo sociálneho kontaktu. Porovnávať ich výstupy alebo predpokladaný prínos pre jednotlivca nie je vecne opodstatnené, pretože ide o dva odlišné fenomény s odlišnými cieľmi.

Áno – súhlasíme, že investovanie je racionálna a prospešná aktivita. Ale z toho nevyplýva, že hazard je tým pádom iracionálny alebo spoločensky škodlivý. Podobne by sme mohli tvrdiť, že keby ľudia namiesto dovoleniek, koncertov, či sledovania športových zápasov investovali, boli by po rokoch finančne bohatší. Ale zároveň by prišli o zážitky, relax, zábavu a sociálne väzby, ktoré tieto aktivity prinášajú.

Hazard – ak je súčasťou vyváženého životného štýlu a pod kontrolou – môže byť podobne ako iné formy zábavy legitímnym spôsobom, ako ľudia trávia svoj voľný čas. Nie každý výdavok musí byť investíciou – niektoré veci majú hodnotu jednoducho preto, že nám prinášajú zážitok alebo formu zábavy.

Ako hazard vníma verejnosť?

Pri hodnotení dopadov hazardu je kľúčové pochopiť, ako ho vníma väčšina spoločnosti a aká je rizikovosť tohto sektora. Tvrdenia o „masívnych prehrách“ alebo o „národnom probléme s hraním“ sú často mediálne atraktívne, no nezodpovedajú skutočnému správaniu hráčov.

Podľa reprezentatívneho výskumu Ministerstva zdravotníctva SR z roku 2023 vykazuje len 3,5 % dospelej populácie znaky rizikového alebo problémového hrania. Ide o tých, ktorí hazard využívajú nadmerne, kompulzívne alebo na úkor svojho osobného či sociálneho fungovania.

To však zároveň znamená, že až 96,5 % Slovákov pristupuje k hazardu zodpovedne – ako k:

• príležitostnej zábave,
• voľnočasovej aktivite,
• forme sociálneho kontaktu alebo relaxu.

Rizikové hranie a patologické hráčstvo bezpochyby predstavujú závažný spoločenský problém, ktorému je potrebné venovať systematickú pozornosť. Zároveň však platí, že v porovnaní s inými formami závislostí – ako je alkohol, tabak či nelegálne drogy – ide o problém s výrazne nižšou, dokonca niekoľko násobne nižšiou prevalenciou.

Tieto údaje jednoznačne ukazujú, že hazardné hry na Slovensku nepredstavujú extrémny plošný spoločenský fenomén. Navyše, výsledky sú plne porovnateľné s európskym priemerom, ktorý sa v rôznych výskumoch pohybuje medzi 3–4 %.

Ak chceme viesť vecnú a spravodlivú diskusiu o hazarde, musíme ju postaviť na faktoch, nie na emóciách.