Čierna kniha nelegálneho hazardu je pokrstená

Dňa 12. júna 2025 sa uskutočnil krst unikátnej dlho pripravovanej publikácie – Čiernej knihy nelegálneho hazardu. Táto významná udalosť prebehla v moderných priestoroch Einpark Offices v Bratislave . Knihu pripravili odborníci z Inštitútu pre reguláciu hazardných hier (IPRHH), pričom jedným z dátových podkladov publikácie je aj prvý reprezentatívny prieskum na tému online nelegálneho hazardu, ktorý vznikol v spolupráci so Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV).

Publikácia predstavuje unikátne komplexné spracovanie problematiky nelegálneho hazardu na Slovensku. Analyzuje mechanizmy, negatívne dôsledky a uvádza konkrétne príklady hráčov, ktorí sa stali obeťami nelicencovaných operátorov.

Krst, ktorý prelomil tabu

Čierna kniha bola pokrstená netradične – symbolickým prestrihnutím pásky a zároveň vyslobodením Čiernej knihy nelegálneho hazardu z jej zovretia, ktoré malo odhaliť skryté, doteraz často ignorované pozadie nelegálneho hazardu. Zároveň to má symbolizovať otváranie celospoločenskej debaty nepopulárnej témy problémov a dosahov nelegálneho hazardu, ktorého rozsah z roka na rok narastá. Súčasťou podujatia bola aj panelová diskusia a predstavenie kapitol a zistení. Diskusie sa zúčastnili Ján Řehola, riaditeľ partnerského Institutu pro regulaci hazardních her v Českej republike a zároveň krstný otec Čiernej knihy nelegálneho hazardu, Juraj Jurenka, CEO DOXXbet, Roman Berger, generálny riaditeľ spoločnosti Niké a nechýbal ani Róbert Klobucký, zástupca riaditeľa sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied a zároveň autor výskumu. Všetci diskutujúci vniesli do diskusie množstvo zaujímavých postrehov nielen zo Slovenska, ale aj z iných krajín. Celou diskusiou divákov aj diskutujúcich prevádzal výkonný riaditeľ IPRHH Dávid Lenčéš.

Rozsiahly prieskum odhalil alarmujúce čísla

Kľúčovou súčasťou publikácie je reprezentatívny prieskum realizovaný na vzorke 2000 respondentov vo veku 18 až 75 rokov. Výskum ukázal, že len za posledných 12 mesiacov má až 28,2 % dospelej populácie skúsenosť s online hazardom, čo predstavuje približne 1,24 milióna Slovákov.

Šokujúce je zistenie, že až 23,7 % hráčov priznalo, že hrajú hazardné hry na nelicencovaných platformách, čo je približne 296 000 obyvateľov Slovenska. Ďalších 24,1 % hráčov nedokáže posúdiť, či ich prevádzkovateľ disponuje slovenskou licenciou, čím celkový objem ľudí potenciálne hrajúcich na nelegálnych stránkach presahuje pol milióna osôb.

Respondenti uvádzali aj dôvody, prečo uprednostňujú nelegálnych prevádzkovateľov: najčastejšie išlo o vyššie bonusy (32,5 %), lepšie kurzy (29,5 %), jednoduchšiu a rýchlejšiu registráciu (29,1 %), väčšiu ponuku hier (27,4 %) a vyššie jackpoty (27 %). Iba 42,2 % hráčov si preveruje, či prevádzkovateľ, u ktorého hrajú hazardnú hru na internete, má slovenskú licenciu.

Priemerná mesačná suma vsadená hráčmi na nelegálnych stránkach predstavuje približne 85 eur, pričom celkový ročný rozsah obratu v nelegálnom online hazarde môže presiahnuť 300 miliónov eur. Ak zohľadníme aj hráčov, ktorí nevedia rozlíšiť legálneho prevádzkovateľa od nelegálneho, tento objem narastá na alarmujúcich 600 miliónov eur ročne.

Prieskum poukázal aj na ďalší nemalý problém, a to neznalosť verejnosti rozoznať online reklamu na licencované a nelicencované hazardné hry. Až 43,2% hráčov nedokáže posúdiť, či internetová reklama propaguje prevádzkovateľa s platnou udelenou licenciou alebo bez nej. Zároveň si 17,5% hráčov myslí, že reklamy na nelicencovaných prevádzkovateľov sú častejšie, ako na tých licencovaných.

Ohrozené skupiny – maloletí a mladí ľudia

Publikácia osobitne zdôrazňuje riziká nelegálneho hazardu pre mladistvých. Kľúčovými problémami sú loot boxy – platené virtuálne balíčky v populárnych hrách a rôznych voľne dostupných aplikáciách. Tieto prvky využívajú rovnaký princíp a prvky ako hazardné hry, čím zvyšujú riziko vzniku závislosti už v mladom veku.

Zároveň sú mladí ľudia vystavení častej a agresívnej propagácii hazardu zo strany streamerov a influencerov, ktorí hazard normalizujú ako bežnú súčasť zábavy. Najzávažnejším problémom ostáva, že nelegálni prevádzkovatelia hazardu neoverujú vek hráčov, čím umožňujú prístup k hazardu aj neplnoletým osobám. Dôsledky sú vážne – od vzniku závislostí, cez finančné problémy až po ťažké psychické poruchy.

Podrobné odporúčania IPRHH na boj proti nelegálnemu hazardu

Publikácia prináša podrobný súbor odporúčaní, ktoré by mohli výrazne obmedziť pôsobenie nelegálnych operátorov na slovenskom trhu. Medzi hlavné opatrenia patria:

Legislatívne a systémové opatrenia

  • Zavedenie povinnosti pre banky a platobné brány blokovať platby smerujúce k nelegálnym prevádzkovateľom hazardných hier.
  • Efektívnejšia blokácia nelegálnych webových stránok, vrátane rýchlejších administratívnych procesov.
  • Posilnenie právomocí regulačných orgánov a zjednodušenie procesu správneho a trestnoprávneho postihu subjektov prevádzkujúcich alebo propagujúcich nelegálny hazard.
  • Odstránenie neprimeraných bankových poplatkov pri vkladoch na legálne herné účty, čím sa zvýši konkurencieschopnosť legálneho trhu.

Technologické a regulačné nástroje

  • Využitie umelej inteligencie na aktívne vyhľadávanie reklamy a obsahu spojeného s nelegálnym hazardom.
  • Dôkladný monitoring sociálnych sietí, streamovacích platforiem a mobilných aplikácií na identifikáciu nelegálnych aktivít.
  • Implementácia systému „Markers of Harm“ na rýchlu detekciu rizikového správania hráčov.
  • Spolupráca s technologickými platformami (Google, Apple) na odstraňovaní aplikácií a obsahu propagujúceho nelegálny hazard.

Edukácia a prevencia

  • Realizácia celoštátnej informačnej kampane o nelegálnom hazarde a jeho rizikách.
  • Vytvorenie školských vzdelávacích programov zameraných na finančnú gramotnosť a prevenciu hazardu.
  • Spolupráca s influencermi na zodpovednej komunikácii témy hazardu.
  • Zavedenie jednoduchých nástrojov na overovanie licencie poskytovateľov hazardných hier, vrátane jasne viditeľného označenia licencie na weboch.

Kniha na stiahnutie

Čiernu knihu nelegálneho hazardu si môžete bezplatne stiahnuť v digitálnej verzii tu:

Stiahnuť knihu

To najdôležitejšie – o čom píšu jednotlivé kapitoly Čiernej knihy nelegálneho hazardu.

I. DVE TVÁRE HAZARDU: PRAVIDLÁ VS. CHAOS
  1. Nelegálny hazard funguje mimo pravidiel, bez kontroly a ochrany hráča, čo vedie k podvodom, nevyplácaniu výhier, riziku závislostí a praniu špinavých peňazí.
  1. Legálni prevádzkovatelia sú regulovaní, platia vysoké licenčné poplatky a dane, musia spĺňať prísne pravidlá ochrany hráča (RVO, limity, férové herné podmienky).
  1. Úplný zákaz hazardu je neefektívny – vedie len k jeho presunu do tieňovej ekonomiky. Zmysluplná regulácia je realistickejším riešením na ochranu spoločnosti aj štátu.
  1. Hráči často vnímajú nelegálne hranie ako „výhodnejšie“, no v skutočnosti strácajú všetky práva – nemajú žiadnu právnu istotu ani možnosť sťažnosti či reklamácie.
  1. Nelegálny hazard predstavuje nielen individuálne riziko, ale aj spoločenskú hrozbu – umožňuje prístup neplnoletým, ľuďom v hmotnej núdzi a môže byť nástrojom organizovaného zločinu.
  1. Strata právnej istoty – hráč v nelegálnom prostredí stráca všetky spotrebiteľské práva. Nemá sa na koho obrátiť pri spore, reklamácii ani pri nevyplatení výhry. Vymáhanie nárokov voči offshorovým subjektom je prakticky nemožné.
  1. Finančné riziká a zadlžovanie – chýbajú limity a ochranné mechanizmy. Hráči častejšie upadajú do finančných problémov, pričom neexistujú žiadne kontrolné nástroje zo strany prevádzkovateľa.
  1. Zdravotné riziká a riziko závislosti – nelegálne platformy neposkytujú žiadnu pomoc pri regulácii hráčskeho správania. Nie sú k dispozícii výstrahy, sebalimity, prehľad o vkladoch či výdavkoch. Riziko vzniku závislosti je v tomto prostredí výrazne vyššie.
  1. Ekonomické škody pre štát – štát prichádza o dane, odvody a príjmy, ktoré by mohli smerovať do verejných služieb ako zdravotníctvo, školstvo či prevencia závislostí. Nelegálny hazard zároveň podporuje šedú ekonomiku.
  1. Bezpečnostné a systémové hrozby – nelegálne hazardné platformy vytvárajú anonymné finančné toky, ktoré môžu byť využívané na pranie špinavých peňazí, financovanie kriminálnych štruktúr a podkopávajú dôveru v právny štát.
  1. Neplnoletí sú zraniteľnejšou skupinou – neuropsychologické výskumy potvrdzujú, že deti a adolescenti majú zvýšenú impulzivitu a slabšiu schopnosť predvídať dôsledky správania – čo z nich robí ideálny cieľ nelegálneho hazardu.
  1. Jednoduchý prístup k hazardu cez internet – nelegálne platformy často neoverujú vek ani identitu – deti sa môžu bez problémov registrovať a hrať hazardné hry.
  1. Vplyv streamovania hazardu a loot boxov -deti sú vystavené propagácii nelegálneho hazardu prostredníctvom Twitchu, YouTube či loot boxov v hrách – formuje sa pozitívny postoj k hazardu už v mladom veku.
  1. Závažné následky zapojenia do hazardu v detstve – zvýšené riziko závislosti, exekúcií, školského zlyhania, depresie či samovrážd – najmä pri hraní bez pravidiel a kontroly.
  1. Chýbajúce systémové riešenia a legislatívna regulácia – kapitola navrhuje konkrétne opatrenia ako digitálna identifikácia, zákaz loot boxov, školská edukácia a spolupráca s platformami ako App Store alebo Google Play.
  1. Nelegálny hazard sa prispôsobuje regulačnému tlaku a technologickému vývoju – po legislatívnom sprísnení v roku 2018 došlo k útlmu klasických herní, no nelegálni prevádzkovatelia začali využívať nové formy ako kvízomaty, ťažbomaty a online platformy.
  1. Online čierny hazard je čoraz sofistikovanejší a ťažšie regulovateľný – využíva kryptomeny, anonymizačné nástroje (VPN, TOR), mobilné aplikácie mimo oficiálnych obchodov a streamovanie. Legislatíva a technická kapacita regulátora nestíhajú dynamike tohto prostredia.
  1. Zavádzanie blokácií a sankcií má obmedzený dosah – proces zablokovania nelegálnych webových stránok je časovo náročný a v praxi ľahko obchádzaný používateľmi. Sankcie, aj keď vysoké (napr. príklad Španielska), sú často nevymožiteľné pri zahraničných operátoroch.
  1. Údaje ukazujú pokles počtu legálnych kamenných prevádzok, ale nárast nelegálnych – od roku 2019 klesol počet herní a kasín o takmer 50 %, pričom v roku 2024 opäť vzrástol počet zistených nelegálnych prevádzok – čo poukazuje na vytváranie „trhovej medzery“ pre čierny hazard.
  1. Štát potrebuje posilniť kapacity, technológie aj legislatívu – efektívny boj s nelegálnym hazardom si vyžaduje personálne posilnenie dozorných orgánov, modernejšie IT nástroje, rýchlejší zásahový proces a medzinárodnú spoluprácu – najmä v online priestore.
  1. Nelegálny online hazard zasahuje státisíce ľudí a stovky miliónov eur – až 6,7 % dospelej populácie, čo predstavuje takmer 300 000 obyvateľov, má skúsenosť s hraním u nelicencovaných online prevádzkovateľov. Ďalších 6,8 % nevie posúdiť, či hralo u legálneho operátora. Ročný objem prehratých súm v nelegálnom prostredí sa odhaduje na 303 miliónov eur, pri širšom započítaní až 600 miliónov eur. Tieto sumy predstavujú ročný výpadok na špeciálnom odvode 84–166 miliónov eur.

  2. Tretina hráčov cielene vyhľadáva nelegálnu ponuku – najmä kvôli bonusom a anonymite – hlavné motivácie vedomého výberu nelicencovaných stránok zahŕňajú vyššie bonusy (32,5 %), lepšie kurzy, ľahšiu registráciu, či väčšiu ponuku hier. Mnohí hráči vedome uprednostňujú tieňové platformy aj preto, aby obišli pravidlá zodpovedného hrania a identifikáciu.

  3. Tretina hráčov nerozlišuje legálne a nelegálne platformy – zlyháva informovanosť verejnosti – až 24,1 % hráčov si neuvedomuje, že hrajú nelegálne. Navyše len 42,2 % si overuje licenciu prevádzkovateľa. Až 43,2 % hráčov nevie rozlíšiť, či internetová reklama propaguje legálnu alebo nelegálnu platformu, čo poukazuje na slabú osvetu a potrebu efektívnejších informačných nástrojov (napr. whitelist).

  4. Nelegálne platformy obchádzajú aj Register vylúčených osôb – ohrození hráči sú nechránení – až 13,1 % hráčov v nelegálnom online priestore tvoria osoby zapísané v Registri vylúčených osôb (RVO), čo predstavuje takmer 39 000 jednotlivcov. Tieto osoby by v legálnom prostredí nemohli hrať – ich aktivita na nelegálnych platformách ukazuje zásadné oslabenie ochranných mechanizmov.

  5. Spolupráca medzi IPRHH a SAV priniesla prvé robustné dáta – ukázala potrebu systémových riešení – vďaka výskumu bolo možné kvantifikovať rozsah problému, identifikovať typológie hráčov aj ekonomické dopady. Výsledky potvrdzujú potrebu legislatívnych zmien, technologických riešení (napr. monitoring AI), ako aj komunikačných kampaní zameraných na prevenciu a zodpovedné hranie.

1. Manipulácia zápasov (match-fixing) vážne ohrozuje integritu športu – zámerné ovplyvňovanie športových výsledkov podkopáva princípy fair play, dôveru fanúšikov i kredibilitu súťaží. Dôsledkom je strata dôvery verejnosti a narušenie spoločenského významu športu.

2. Nelegálny hazard vytvára anonymný priestor na zneužitie zmanipulovaných zápasov – výsledky manipulovaných zápasov sa využívajú predovšetkým v nelegálnom stávkovom prostredí, kde absentuje akýkoľvek dohľad. Tým vzniká ideálne prostredie pre pranie špinavých peňazí a organizovaný zločin.

3. Slovensko čelilo reálnym prípadom match-fixingu a potrebuje systémové riešenia – dokázané prípady z rokov 2013 a 2018 (napr. zákaz činnosti pre hráčov či trestné stíhania) ukazujú, že ide o reálny problém aj na národnej úrovni. Ochrana športu si vyžaduje právne nástroje, technologickú prevenciu a úzku medzinárodnú spoluprácu.

Kapitola opisuje komplexný balík opatrení, ktoré sú nevyhnutné na efektívne potlačenie nelegálneho hazardu na Slovensku, a to v oboch hlavných oblastiach – kamenných (land-based) aj online prevádzkach. Popisuje slabiny aktuálneho systému, ako aj legislatívne, technologické a medzinárodné riešenia potrebné na posilnenie regulačného rámca. Osobitná pozornosť je venovaná potrebe modernizácie dohľadu, odstraňovania ekonomických bariér pre legálnych operátorov a posilňovaniu cezhraničnej spolupráce.

1. Sofistikované praktiky čierneho trhu v kamennom prostredí – nelegálne herne sa čoraz častejšie skrývajú v „neviditeľných“ priestoroch ako pohostinstvá a kaviarne, s cieľom zabrániť vstupu kontrolných orgánov. Účinný dohľad vyžaduje legislatívne posilnenie právomocí úradu a špeciálne zásahové tímy.

2. Online hazard exponenciálne rastie a je ťažko kontrolovateľný – prístupnosť, slabá informovanosť verejnosti, nízke regulačné povedomie a agresívne digitálne stratégie nelegálnych operátorov (vrátane používania kryptomien, VPN a affiliate marketingu) umožňujú nelegálnym subjektom dominovať.

3. Ekonomické faktory ženú hráčov k nelegálnym platformám – vysoké bankové poplatky pri legálnych vkladoch znevýhodňujú regulovaný trh. Naopak, nelegálni operátori ponúkajú lacnejšie, anonymné a pohodlnejšie možnosti vkladov. Odstránenie týchto prekážok môže rýchlo zvýšiť konkurencieschopnosť legálnych prevádzok.

4. Technologický a právny dohľad musí byť posilnený – zavedenie AI nástrojov pre monitoring, blokovanie platieb, odstránenie nelegálnych aplikácií z App Store/ Google Play a digitálna známka legálnosti sú kľúčové pre digitálnu obranu proti čiernemu hazardu.

5. Medzinárodná spolupráca ako nevyhnutný predpoklad efektívnej regulácie – vzhľadom na zahraničné sídla väčšiny nelegálnych operátorov sú kľúčové dohody s regulátormi z krajín ako Malta, Curaçao či Filipíny. Len spoločné kroky umožnia odhaľovanie a sankcionovanie globálnych subjektov porušujúcich národnú legislatívu.

Inštitút pre reguláciu hazardných hier
Suché mýto 1
811 03 Bratislava
info@iprhh.sk

KONTAKT

Pre informácie k Registru vylúčených osôb (RVO) použite bezplatné telefónne číslo: 0800 127 000 

Telefón: +421 917 244 484
E-mail: info@iprhh.sk

PRE MÉDIÁ

Na stiahnutie
Tlačové správy

GDPR

Návrat hore